Akcie

V jeden júnový podvečer pred víkendom sme sa tí najodvážnejší vybrali do školy nocovať. Išli sme  plniť Bobríka strachu. Boli sme vyzbrojení karimatkami, jedlom, sladkosťami a rôznymi strašidelnými rekvizitami. Mali sme si overiť, či sme smelí a ničoho sa nebojíme. Behali sme okolo školy, výskali, lebo z kríkov na nás vyskakovali „rôzne strašidlá“. Búchali na kovovú strechu, čím nám chceli nahnať strach. Museli sme však tento pobyt vonku skončiť, zhasnúť fakle, lebo k nám zavítali policajti. Upozornili nás, že hoci je to naozaj pekná akcia, ale takto neskoro nesmieme rušiť nočný kľud. Vrátili sme sa do budovy, kde nám premietali hororové filmy a program pokračoval ďalej. Nálada bola výborná. Smiali sme sa, zabávali, ale niektorým z nás sa pomaly začali zatvárať oči. Spať sa však pri tomto hluku  nedalo. Mne sa podarilo zaspať aspoň na chvíľu, keď vtom počujem: „Vstávať, ide sa na rozcvičku!“ Myslel som si, že to je určite  nejaký žart, ale bola to „krutá pravda“. Skúšku našej statočnosti a odvahy sme zložili na výbornú, hoci trochu strachu zažil každý z nás. Bobríka strachu sme nakoniec všetci splnili.

Bober strachu

Späť na nadradený adresár