Archív 2016/2017
Rozhýb svoje telo
Športom a športovou činnosťou si deti zvyšujú obranyschopnosť organizmu, otužilosť, ich pohybová aktivita má blahodarný vplyv na psychiku, je spôsobom prevencie pred kriminalitou, drogovou závislosťou a celou škálou problémov, pomáha im vyvíjať väčšiu sústredenosť na mentálnu prácu, ich cieľavedomosť. Učí ich popasovať sa s problémami, nevzdávať sa a vzájomne si pomáhať.
Toto boli hlavné dôvody, kvôli ktorým sa naša škola zapojila do projektu Rozhýb svoje telo. V pondelok 12.septembra 2016 celá škola žila športom a športovou tematikou.
Ranná rosa zatvorila žiakov na prvej vyučovacej hodine v triedach, kde sa však šport i tak nanútil. Žiaci kreslili obrázky tematicky späté so športom a hlavne hokejom, pretože v tento deň prisľúbil svoju účasť aj Zdeno Cíger, v súčasnosti tréner slovenskej hokejovej reprezentácie.
O deviatej už patrili športoviská školy žiakom. Pohybové aktivity odštartovala spoločná rozcvička žiakov a pedagógov školy a hneď po nej sa bežecká dráha zaplnila vytrvalostnými bežcami, príp. chodcami. Verte – neverte, 15-minútový beh nebol pre každého. Ale žiaci ho zvládli so cťou. Nikto sa nesťažoval, práve naopak. Bok po boku sa ako lavína valil prúd žiakov a pedagógov, ktorí sa vzájomne podporovali.
Potom už školský areál čakal na žiakov s rôznymi športovými disciplínami – slalom s hokejkou, skok s loptou, preskok cez švihadlo, hod lopty na cieľ, streľba na bránu, hod kruhmi na tyč, dribling s basketbalovou loptou, skákanie vo vreci a iné.
Celé dopoludnie znela školským areálom hudba a ako osvieženie sa podávala zdravá ovocná šťava a čerstvé jablká.
Vyvrcholením celého dňa bola beseda a autogramiáda s hokejovým trénerom Zdenom Cígerom, ktorý ochotne a trpezlivo odpovedal na všetky zvedavé otázky a poskytol nám aj tento krátky rozhovor.
1.Pán Cíger, Dukla Trenčín odchovala veľa vynikajúcich a úspešných hráčov. Medzi nimi i Vás. Ako si spomínate na svoje hokejové začiatky v tomto tíme.
To všetko malo svoju postupnosť. Dôležitý štart pre mňa bol v Martine, kde som navštevoval hokejovú prípravku a všetky mládežnícke kategórie. Tam sa to celé začalo. A potom si ma niekto všimol a samozrejme dostával som sa to do nejakých výberov - reprezentačných i mládežníckych. Potom bolo treba ísť aj na vojnu a dostal som ponuku z Dukly Trenčín, kde sa moja kariéra rozvíjala. Tam som vlastne napredoval a dostal som sa potom ešte ďalej.
2.Slovenskú verejnosť prekvapilo vaše rozhodnutie v rokoch 1995/96 vrátiť sa z USA na Slovensko, neskôr ste tu ostali natrvalo. Neľutovali ste toto svoje rozhodnutie? Veď NHL je to, kvôli čomu mladí chlapci začínajú s hokejom.
Ja som určité rozhodnutia urobil, samozrejme tešil som sa, že som dostal ponuku do zahraničia, hlavne do NHL, bola to obrovská skúsenosť, ale hovorím, ja som chcel ísť takou strednou cestou. Aj môj spôsob života bol nastavený na Slovensku, kde mám rodinu, známych, veľa priateľov, aj hokej bol ešte na celkom dobrej úrovni , tak som to nejako tak kompenzoval, že chvíľu som bol v Amerike. Hovorím, ťažko som si na to zvykal, zaberalo mi to veľa času, takže keď som dostal možnosť hrať na Slovensku, ostal som na Slovensku.
3.Pre slovenský hokej ste urobili veľký kus práce, o čom svedčia Vaše obrovské úspechy. Aký je to pocit ocitnúť sa v Sieni slávy slovenského hokeja?
Tak samozrejme každý človek niečo vytvára a keď sa mu dostane nejakej pocty a ocenenia, tak je to veľmi pekné a človek si to potom tak užíva. Samozrejme som za to vďačný.
4.Od roku 2006 sa venujete trénerskej činnosti. Od roku 2015 trénujete slovenskú reprezentáciu. V čom sa líši práca trénera od pozície hráča na ihrisku?
Tak celý ten prechod je veľmi, veľmi náročný. Človek si to ani neuvedomuje, ale naozaj, keď je človek hráčom, tak rieši úplne iné veci a sústreďuje sa vlastne len na ten hokej a všetku energiu si vybije tam na tom ľade, kdežto trénerská činnosť je iná - dosť psychicky náročná, človek musí za krátky čas riešiť veľa, veľa, veľa situácií. Je zodpovedný za veľa ľudí, takže tie rozhodnutia sú veľmi dôležité , ako i spôsoby rozhodnutí. Takže, hovorím, toto je náročné, hlavne tie stresové situácie. Človek tam nemôže ísť na ten ľad a niečo zmeniť. Takže my to meníme len tými rozhodnutiami, podľa možností čo najsprávnejšími a je to dosť náročné. Ale hovorím, je to tiež veľmi zaujímavé.
5.Bol život hokejistu to, čo ste si vysnívali? Ak by ste mohli vrátiť čas, čo by ste zmenili vo svojom živote?
Nemenil by som určite nič. Ako hovorím, ja som sa od malička venoval hokeju, chodil sa na hokej veľmi rád, trávil som tam veľa času. Samozrejme v tej dobe som nerozmýšľal, že budem hráčom NHL alebo že budem hrať za Československo, vtedy ešte ČSFR. To boli vtedy také zaujímavé veci a postupnosť, takže sa z toho teším. Takže určite by som nič nemenil.
6.Ste rodák z Martina. Poznáte tento náš kraj alebo ste tu prvýkrát?
Nie. Poznám to, samozrejme. Je to blízko Martina. Dokonca aj moji rodičia tu vo Varíne istú dobu žili. Priznám sa, nebol som tu dlhú dobu, aj tie cesty a všeličo sa pomenilo. Bol som trošku taký zmätený, či to nájdem, ale tak našťastie je to všetko dobre označené a teším sa, že som tu, že som sem prišiel pozrieť. Ja vám ďakujem za rozhovor, prajem Vám všetko dobré do života, veľa osobných úspechov, veľa pracovných a nech sa vám darí vo všetkom, čo robíte. Želám Vám veľa zdravia, lásky a čo najviac dobrých ľudí okolo seba.
Ďakujem pekne.
Športový deň podporilo i krásne slnečné počasie a dúfame, že športový deň aspoň prinútil zamyslieť sa našich žiakov nad tým, prečo je dobré venovať sa pravidelnej pohybovej aktivite a vytvoriť si podmienky a príležitosti v každodennom živote, aby viac cvičili a viac sa hýbali. Dúfame, že tí, ktorým sa táto aktivita zapáčila, jej ostanú verní a šport sa stane každodennou súčasťou ich života.
Naše poďakovanie patrí vedeniu ZŠ s MŠ Ondreja Štefku vo Varíne – PaedDr. Monike Filovej, Mgr. Ľubici Brennerovej, Mgr. Kataríne Dominiakovej a Mgr. Martinovi Marcinekovi – vyučujúcemu TSV, všetkým triednym učiteľom 1.-9. ročníka, všetkým vyučujúcim a prevádzkovým zamestnancom za organizačné zabezpečenie podujatia a jeho úspešné zvládnutie.
„Ten kto dosiahne víťazstvo nad niekým iným, je silný, no ten, kto dosiahne víťazstvo sám nad sebou, je silnejší.“
Článok napísala a rozhovor so Zdenom Cígerom viedla Mgr. Margita Vojteková
Športový deň
