Nepozorné a nesústredené dieťa

ADD – attention deficit disorder – porucha pozornosti

ADHD – attention deficit hyperactivity disorder – porucha pozornosti sprevádzaná hyperaktivitou

Základné prejavy ADD :

  • ľahká rozptýliteľnosť vonkajšími podnetmi
  • problémy s počúvaním a plnením príkazov
  • problémy so zameraním a udržaním pozornosti
  • problémy so sústredením sa na úlohu a jej dokončenie
  • nevyrovnané výkony v škole (niekedy úlohu splní, inokedy nie, výkon žiaka sa neustále mení)
  • „vypínanie“ pozornosti, čo môže vyzerať ako zasnenosť
  • neporiadnosť (žiak stráca alebo nemôže nájsť svoje veci, na lavici a svojom pracovnom stole má dokonalú spúšť)
  • má ťažkosti so samostatnou prácou
  • nedostatočné študijné výsledky

Základné prejavy ADHD (okrem vyššie uvedených aj) :

  • vysoká miera aktivity – pôsobí, akoby bolo v neustálom pohybe, nenechá v pokoji ruky, ani nohy, vrtí sa, padá zo stoličky, vyhľadáva blízke predmety, s ktorými sa hrá, dáva ich do úst, prechádza sa po triede,
  • nemôže sa dočkať, kým príde na rad, skáče do reči ostatným – slabé sebaovládanie
  • vyrušuje, často nadmerne hovorí
  • rýchle, nepremyslené reakcie – najskôr reaguje, až potom premýšľa
  • neschopnosť dokončiť úlohu, často nedokončí jednu úlohu a už sa púšťa do druhej
  • má problémy so striedaním činností, s prechodom k inej činnosti
  • neprimerané reakcie aj na drobné podnety, agresívne správanie, ľahko sa dá vyviesť z miery náhodnými, nepodstatnými príhodami
  • nižšia sebaúcta, znížené sebahodnotenie
  • sociálna nezrelosť
  • telesná neobratnosť

DIAGNOSTICKÉ KRITÉRIÁ ADHD

Príznaky musia trvať najmenej 6 mesiacov, objavujú sa pred 7. rokom života dieťaťa, vyskytujú sa doma i v škole.

Diagnostické znaky poruchy pozornosti :

  1. Nevšimne si často drobnosti, detaily, robí povrchné chyby v školskej práci, pri práci alebo iných činnostiach.
  2. Často má problém vydržať dlhšie pri jednej úlohe.
  3. Vyzerá, že nepočúva, keď mu iní niečo hovoria.
  4. Často nesplní príkazy úplne a svoju prácu, školskú prácu si nedokončí.
  5. Má často problém zorganizovať si úlohy a aktivity.
  6. Vyhýba sa, má odpor alebo len s nechuťou robí domáce úlohy, spolupracuje pri vyučovaní.
  7. Často stráca predmety, ktoré potrebuje k svojim aktivitám (napr. hračky, zošity, ceruzky, knihy...)
  8. Ľahko sa nechá rozptýliť vonkajšími podnetmi.
  9. Je zábudlivý v každodenných činnostiach.

(O poruchu pozornosti sa jedná, ak sa objavuje aspoň 6 z vyššie uvedených príznakov).

Diagnostické znaky hyperaktivity :

  1. Nedokáže vydržať bez pohybu – neustále pohybuje rukami, nohami, pohojdáva sa na stoličke.
  2. V situáciách, kde sa očakáva, že bude sedieť, nevydrží – vyskakuje zo stoličky.
  3. Nedokáže dlhšie stáť – pobehuje, šplhá a vešia sa na okolité predmety.
  4. Nevie sa hrať potichu.
  5. Pôsobí ako by mal v sebe motor.
  6. Často a veľa rozpráva, nie k veci.

(O hyperaktivitu sa jedná, ak sa objavuje aspoň 6 z vyššie uvedených príznakov).

Diagnostické kritériá impulzivity :

  1. Vyhŕkne odpoveď skôr ako doznie otázka.
  2. Nevydrží stáť v rade pri hrách alebo skupinových situáciách – predbieha sa, odbieha.
  3. Prerušuje ostatných, skáče im do reči.

(O impulzivitu sa jedná, ak sa objavuje aspoň 1 z vyššie uvedených príznakov).

Treba si však uvedomiť, že každé dieťa je jedinečná bytosť s rôznou kombináciou prejavov správania, silných a slabých stránok, záujmov a zručností.

 Porucha pozornosti a hyperaktivita nie sú choroby. Je to stav fungovania mozgovej činnosti, spôsob fungovania mozgu. Mozog je z rôznych príčin nastavený na nadmernú aktivitu, chýbajú alebo sú oslabené tlmivé procesy mozgu, ktoré brzdia zvýšenú motorickú činnosť. Pri poruchách pozornosti sa predpokladá, že systémy mozgu, ktoré sú zapojené do komplexu funkcií súvisiacich s pozornosťou, sú oslabené, alebo ešte nezrelé.

 Zásady práce s deťmi  s ADD a ADHD (s poruchou pozornosti) :

  • potrebné je pochopenie pre osobitosti svojho dieťaťa, trpezlivosť, kľud, optimistický výhľad do budúcnosti (v rodine vytvoriť prostredie spolupráce, dieťa musí mať istotu, že ho máte radi a akceptujete ho)
  • naučiť sa diferencovať tie prejavy správania, za ktoré dieťa nemôže, od tých, za ktoré musí niesť primeranú zodpovednosť (podstatný rozdiel je v tom, ak je dieťa nekľudné a nepokojné, nadmerne pohyblivé, od toho, ak úmyselne kamarátovi podloží nohu, vulgárne rozpráva)
  • povzbudenie, pochvala a ocenenie – za dobré výkony, ale aj za snahu. Pripraviť činnosti, ktoré by dieťa mohlo urobiť dobre a potom využiť pochvalu a ocenenie. Odmena, pochvala musí nasledovať maximálne do 15 minút po splnení úlohy.
  • minimalizovať krik ako výchovnú metódu, je neúčinná a pôsobí na dieťa rozvratne
  • nedopustiť, aby sa dieťa niečo naučilo zle, na tom, čo si už raz osvojilo totiž húževnato zotrváva, ťažko sa precvičuje a osvojuje si nový postup.
  • málo a často, zamestnávať dieťa krátkymi úlohami. Týmto deťom vyhovuje skôr učenie nárazového typu, ako sústavné zaťažovanie pozornosti. Pri práci je potrebné dávať prestávky, úlohy rýchlejšie striedať. Jednu úlohu by nemalo robiť viac ako 10 neskôr 20 minút.
  • stanoviť si systém, poriadok a pravidlá pre prácu s dieťaťom. Dovoľte dieťaťu, aby sa na určovaní pravidiel mohlo podieľať. Pravidlá dajte na viditeľné miesto. Pred konkrétnou úlohou si dané zásady zopakujte. Ak klesá motivácia k dodržaniu pravidiel alebo ich opodstatnenosť, môžete ich upraviť.
  • pomôžte dieťaťu s úpravou pomôcok a priestoru, napr. tým, že pomôcky pre príslušný predmet obalíte do rovnako farebných papierov. Nepotrebné veci odložíte do skrinky, tašky atď.
  • dbajte na pohybové uvoľnenie dieťaťa, ak je to vhodné, dovoľte mu pri práci stáť, ležať, kľačať atď. Nútiť ho byť v kľude, obmedzovať ho, trestať za nadmernú pohyblivosť len zvyšuje napätie, zhoršuje pozornosť a znižuje výkonnosť.
  • vylúčiť všetky vedľajšie rušivé vplyvy, ak je to možné. Pracovný stôl dať k stene, aby sa nepozeral do izby, do okna.
  • s dieťaťom pracujeme len pri dobrom sústredení. Dlhšiu dobu môžeme pracovať s dieťaťom len vtedy, keď má záujem, ktorý podnecuje a udržuje pozornosť. Nútenie a tresty naopak pozornosť znižujú.
  • vyberajte a vymýšľajte hry, ktoré dieťa učia trpezlivosti a sústredeniu. Nenechajte sa odradiť, ak o hru rýchlo stratí záujem.
  • nepripustite, aby u dieťaťa vznikol pocit menejcennosti. Dieťa si veľmi citlivo uvedomuje, že aj napriek snahe nedokáže to, čo ostatné deti. Je potrebné chrániť ho pred zbytočnými „zrážkami“ s okolím.
  • dôležitá je dôslednosť, zásadovosť a jednotnosť. V prvých dňoch Vášho úsilia o zmenu správania a dodržanie stanovených pravidiel sa určite stane, že Vaše dieťa nezareaguje podľa Vašich predstáv. Ak budete dôslední, je predpoklad, že sa v priebehu dvoch týždňov dočkáte pozitívnych zmien. Po uplynutí niekoľkých ďalších týždňov sa pokrok zase zastaví. Vaše dieťa bude opäť skúšať, čo si môže dovoliť. Tiež môže dôjsť k regresii. Niekedy môžete mať pocit, že postupujete systémom jeden krok vpred, dva vzad. Práve tu je dôslednosť veľmi dôležitá.
  • naučme sa ťažkosti predvídať, predchádzať nevhodnému správaniu zo strany dieťaťa. Dôležité je to najmä pri výletoch, rodinných návštevách, v divadlo atď. Dobré je posadiť si dieťa k sebe.

Iné postupy :

  • medikamentózna liečba
  • obmedzovanie prijímania cukru
  • EEG-biofeedback – tréning, ktorý pomáha dieťaťu naučiť sa ovládať aktivitu mozgu spojenú s pozornosťou
  • spolupráca so psychológom, terapie
  • relaxácia
  • záujmové krúžky
 Podľa odbornej literatúry a metodických materiálov
 spracovala PaedDr. Zuzana Staňová.